Škrečky

Škrečky sú nočné zvieratá. Vo voľnej prírode sa pri dennom svetle zahrabávajú pod zem, aby neboli chytené dravcami. Ich stravu tvorí množstvo potravín, vrátane sušených potravín, bobúl, orechov, čerstvého ovocie a zeleniny. Vo voľnej prírode jedia pšenicu, orechy, malé kúsky ovocia a zeleniny, ktoré nájdu ležať na zemi, a občas jedia malý hmyz, ako sú malé ovocné mušky, cvrčky alebo červy. Majú pretiahnuté kožené sáčky na oboch stranách hlavy, ktoré siahajú až po ramená. Plnia si ich stravou, ktorú si odložia do svojej nory a zjedia ju neskôr.

Hoci škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) bol prvýkrát vedecky opísaný v roku 1839, až v roku 1930 sa výskumníkom podarilo skrotiť a chovať škrečky. Všetky sýrske škrečky sú potomkami samičky, ktorú prvý našiel a zachytil v Sýrii zoológ Israel Aharoni.

Správanie škrečkov sa môže líšiť v závislosti na ich životnom prostredí, genetike, a interakcii s ľuďmi. Pretože sa ľahko chovajú v zajatí, sú často využívané ako laboratórne zvieratá v ekonomicky rozvinutých krajinách.

1. Pravlasťou malých škrečkov, ktoré patria medzi najobľúbenejšie domáce zvieratá, sú púštne a stepné oblasti od Strednej Európy až po Áziu. U nás žije vo voľnej prírode iba škrečok poľný, Cricetus cricetus. Ten je vo voľnej prírode, žiaľ, čoraz vzácnejší. Roľníci ho stále považujú za škodcu, do značnej miery oprávnene. Taký malý škrečok si dokáže nazhromaždiť veľké zásoby obilia - až šesťdesiatnásobok svojej váhy. Keď však pomyslíme na škrečka, väčšinou sa nám vybaví škrečok zlatý, pochádzajúci zo Sýrie. Toto nápadne zafarbené zviera má krátku srsť na chrbte zlatohnedú, bruško má biele a uši tmavej farby.
2. V svojom prirodzenom prostredí sa samičky a samčeky škrečkov stretávajú iba v čase párenia. Potom sa ich cesty opäť rozdelia. Škrečky teda možno nazvať samotármi. V skromnej púštnej alebo stepnej vegetácíí potrebuje škrečok, aby sa uživil, pomerne veľkú oblasť pôsobnosti, ktorú zúrivo bráni proti votrelvom.
3. Pre človeka je na orientáciu v okolí najdôležitejší zrak. Nasleduje sluch, až nakoniec čuch. U škrečkov je toto poradie opačné. Škrečok zisťuje to najdôležitejšie nosom a ušami. Dôležitejšie ako oči sú ešte jeho fúziky, takzvané hmatové.